Žiadať – je to hanba?
Čo je to žiadosť?
Žiadosť je vyslovenie sa o niečo. Ak mám potrebu, požiadam. Lenže ako je to v tomto svete? Koľko ľudí naozaj o niečo požiada?
Už od mala sme naučení byť poslušní a nežiadať alebo sa neozývať, keď sa nám niečo nepáči. Čo je na jednej strane možno fajn, ale na druhej strane sa potom môže stať, že nakoniec budeme len robiť veci pre druhých alebo budeme frflať, keď sa nám niečo prieči, keďže sme sa neozvali.
Električkový príbeh
Poukážem to na električkovom príbehu, kde sa to deje denne niekoľkokrát. Predstavte si mamičku s kočíkom (nazvime ju Danka), ktorá nastupuje do električky. Ak prišla nízkopodlažná električka, nie je skoro čo riešiť, ale ak príde “stará známa” ešte z roku našich mám, tak to Danka sama nedá-sama kočík nevynesie. Nielen, že sú tam vysoké schody, čo robia problém aj starším ľuďom, či malým deťom, ale vchádza sa iba prednými dverami, kde je ešte aj užší priestor, takže mamy s mega športovými kočíkmi môžu na tento typ električky rovno zabudnúť a počkať si na ďalšiu (čo je tiež riešenie). Našťastie Danka má kočík strednej veľkosti, takže sa cez dvere zmestí.
Len, čo musí Danka urobiť? Buď má šťastie a dobrá duša jej pomôže nastúpiť do električky alebo má ešte jednu možnosť. Ak nie je nikto nablízku a je sama na zastávke, zostáva jej len jedna výzva – požiadať. Požiadať ľudí, ktorí sú v električke, nech jej pomôžu. Čo myslíte, koľko mamičiek sa naozaj ozve a požiada? Polovica, trištvrtte? Niektoré sa ozvú a požiadajú o pomoc, niektoré ak vidia, že ide tento typ električky, rovno čakajú na druhú. Dôvod? Prečo by som otravovala niekoho, keď nemusím? Hanba nie je žiadať od niekoho pomoc. Požiadať, keď to potrebujem, je prirodzené. Danka požiadala pána v električke a s jeho pomocou pekne nastúpila s kočíkom. Ak by nikoho nepožiadala, a tvárila by sa, že nenastupuje, nikto by jej nemusel prísť na pomoc a ešte mohla byť nahnevaná, že jej nikto nepomohol.
V reštaurácii
Druhý príklad, kedy sa to často deje je napríklad v reštauráciách. Koľkokrát sa Vám stalo, že ste dostali jedlo, ktoré bolo príliš slané, nedopečené, pripálené až zhorené? A koľkokrát ste vrátili jedlo? Ani raz? A prečo? Áno, sme zvyknutí, že máme byť spokojní s tým, čo máme. Viacerí by povedali, že je to v nás. A niektorí si povedia: A načo? Ale prečo? Prečo nemôžeme takéto jedlo rovno vrátiť a požiadať čašníka, nech nám donesie druhé jedlo? Je to o našom prístupe. Ak nie sme napríklad spokojní s jedlom, lebo je naozaj “nejediteľné”, máme práve ho vrátiť. A poctivá dobrá reštaurácia (či je to obedové menu alebo večera) si na tom dá záležať a určite Vám prinesú druhé jedlo.
Áno, pri požiadaní o niečo majú ľudia väčšinou myšlienky, že aj tak budú odmietnutí, či sa cítia, že sa to nepatrí, je to nevhodné, prípadne im príde “blbé”, že majú niekoho žiadať. Lenže, čo sa stane, ak to skúsite? Áno, môžete byť odmietnutí, ale aspoň budete vedieť, že ste to vyskúšali. Alebo môžete byť vypočutí a budete sa cítiť skvele. Takže je už len na Vás, či sa chcete sťažovať, že niekto niečo nespravil alebo sa môžete ozvať. A vy už viete, čo je správna voľba.
