Výchova a la „Bosco“
Kto je to Ján Bosco?
Kto toto meno ešte v živote nepočul, tak sa s ním môžeme v skratke oboznámiť. Ján Bosco bol taliansky kňaz, ktorý sa z veľmi chudobných podmienok dostal na cestu, ktorá mu bola predurčená. Stať sa kňazom, ktorý sa bude starať o deti. Ján Bosco žil v talianskej dedine Becchi, kde spolu matkou vyrastal aj s dvoma ďalšími súrodencami. Bol to veľmi zvedavý a šikovný chlapec, ktorý aj napriek ťažkým podmienkam (otec mu zomrel, keď bol ešte malý) sa dokázal naučiť veľa nových vecí, ktoré neskôr využíval pre rozvoj svojej profesie. (napríklad klauristika bola len jedným zo spôsobov, ktorý využíval na zaujatie ľudí, aby nakoniec mohol mať svoju kázeň ako chlapec)
Ešte ako chlapec mal veľmi bystrý um, ktorý mu dopomohol dostať sa ku viacerým kňazom. Jeden z nich bol kňaz Giovanni Melchiore Calosso s bohatými pastoračnými skúsenosťami, ktorého oslnil zázračnou pamäťou, keď mu cestou domov na jeho dotaz o kázni povedal celú kázeň, nielen zopár fráz. Kňaza to tak oslovilo, že sa rozhodol pomôcť mladému chlapcovi stať sa kňazom. Začal ho učiť, a to, čo Bosco nenašiel u svojho otca,keďže mu zomrel ešte keď bol veľmi malý, našiel u kňaza Calossa. A to bolo jeho otcovské srdce, dôvera a istota. Nazval ho aj priateľom duše a vodcu. Nanešťastie po roku starý 70 ročný kňaz zomrel a mladému Jankovi zanechal dedičstvo, ktoré nakoniec odmietol. Riadil sa heslom: Daj mi duše, ostatné si vezmi.
Ku katolíckemu cíteniu a uznávaniu božstva ho priviedla jeho matka Margita, ktorá bola veľmi dôležitá v jeho živote vďaka svojej múdrosti a nezlomnej viere. V ťažkých chvíľach ho vždy vedela usmerniť spôsobom, vďaka ktorému prišiel k vlastnému rozhodnutiu. Viera, pokora a nasledovanie svojho sna až dokiaľ ho nesplnil a nenaplnil podľa svojho očakávania, z neho spravili nezabudnuteľnú a výraznú osobnosť.
Bosco a jeho „deti“
Životopisný opis Boscovho života je tu iba v skratke, za to, veľká časť jeho života sa dotýka jeho sna. V najdôležitejších chvíľach, v ktorých sa nevedel rozhodnúť sa mu vždy zjavilo riešenie vo sne. Taktiež to bolo s jeho poslaním, ktorým bolo postarať sa o chudobných chlapcov (vo sne boli zobrazení metaforicky ako ovečky). Don Bosco cítil celou svojou bytosťou, že práve toto je jeho poslanie a má sa postarať iba o chudobných chlapcov, ktorí nemajú kam ísť, alebo ktorí sú „stratení v chudobe“, aj napriek tomu, že majú rodičov.
V jednom rozhovore, kde sa ho pýtali rôzne otázky, padla aj otázka o výchove, o jeho výchovnom systéme. Tu v skratke odpovedal Ján Bosco, že bol veľmi jednoduchý. A to, že ponechal chlapcom úplnú slobodu robiť to, čo im bolo najmilšie. Ďalšou najdôležitejšou vecou, je objaviť zárodky ich dobrých vlastností a potom ich rozvíjať. Podľa jeho vyjadrenia, každý rád robí dobre len to, o čom vie, že je schopný urobiť. Riadil sa touto zásadou a jeho chlapci pracovali nielen usilovne, ale aj s láskou. Za celých jeho štyridsaťšesť rokov, ktoré zasvätil chlapcom, nikoho nepotrestal a nepochyboval o tom, že ho mali radi.
Bosca volali kraviar z Becchi, vďaka jeho usilovnosti a aj učiteľovi Viranovi, ktorý si ho obľúbil a pomáhal,nevávahal pred študentmi o Boscovi vyhlásiť, keď odovzdal jednu veľmi dobre napísanú esej: „Kto vie takto písať, môže si dovoliť nosiť aj kraviarske topánky. Lebo v živote zavážia nie topánky, ale hlava.“
Dobrota a veselosť
Počas štúdií sa Bosco snažil preukázať dobro aj chlapcom – spolužiakom. Rád ich doučoval, získal si ich sympatie a vytvorili partiu Veselú spoločnosť, kde napísal jednoduché pravidlá a to: nijaké činnosti, nijaké reči, za ktoré by sa mohol kresťan hanbiť; plniť si svoje školské a náboženské povinnosti; byť veselí
Veselosť je príznačná pre D.Bosca, tak ako to uvádzal aj jeho najobľúbenejší žiak Dominik Savio o chlapcoch v oratóriu: „Sme veľmi veselí, že sa usilujeme vyhýbať hriech, lebo okráda naše srdce o radosť. Veselosť bola pre DB veľkým zadosťučením, ktoré sa rodí z vedomia, že sme v rukách božích a to značí, v rukách dobrých. Čím sa vyjadruje aj veľká hodnota a to „kresťanská nádej“.
Aj napriek vtedajšej asketike, ktorá učila, že „naväzovať si srdce na stvorenia“ je zlé, bol predsa aj J. Bosco len človek a preto si vedel otvoriť svoje srdce svojim najbližším a pomáhať nezištne ľuďom.
